Každý z nás, čo pestuje sukulentné rastliny či už kaktusy alebo tzv. iné sukulenty , má sen a to vypestovať si rastlinky zo semien. Je to aj lacnejšie a nepoznám krajší pocit , ako vidieť zakvitnutú rastlinu ,ktorú sme vypiplali od batoľaťa, pardon od semenáčika.
No na začiatku si musíme niečo vysvetliť. Je podstatný rozdiel vysievať vo veľko-množiarňach napr. v Severnej Amerike či na farmách v Južnej Afrike a nebudem ani spomínať Holandsko, no a u nás v strednej Európe. A tu sa musíme riadiť väčšinou ročnými obdobiami a tam to nie je až také podstatné .No nemusí ani u nás, pokiaľ vlastníme výsevný aparát a manželka nám odklepne zvýšený odber el. energie / no neskúšajte jej len tak mimochodom spomenúť každé ráno zapnutú kulmu a nebodaj fén ! / Pokiaľ ho odklepne tak fajn keď nie, tak sa musíme riadiť podľa kalendára a našich svetelných možností. Tak že môžeme vysievať najskôr na jar ,keď je slniečka viac.
Záleží aj aké sukulenty chceme vysievať. Je tu hlavne rozdiel teplotný , tak že nemôžeme vysievať euphorbie spolu s napr. lithopsami alebo crassulami. A podobne.
Pri vysievaní afrických sukulentov / pri ktorých aj zostaneme / z čeľade aizoaceae / predtým mesembryanthemaceae / , kde patria aj obľúbené lithopsy ,, živé kamienky ,, musíme vedieť, že ich domovinou je Južná Afrika. Tam sa teploty pohybujú medzi 10 – 25ºC cez deň a v noci klesnú aj pod bod mrazu. Pre dosiahnutie dobrých výsledkov pri vysievaní týchto rastlín na to nesmieme zabudnúť a snažíme sa k tomu aspoň priblížiť. Preto sa snažíme vysievať v skorých jarných mesiacoch , alebo na jeseň , keď teploty v noci klesajú a cez deň nevystúpia viac ako na 20ºC.Hlavne ide o dĺžku dňa a noci. Pri vyšších a hlavne stálych teplotách nad 20ºC klíčia neochotne. Preto pri letných výsevoch používam na noc chladničku – pozor na škodnú /manželky / vrčia a všelijako inak dávajú najavo svoj nesúhlas.
Ja viem, že o výsevoch už bolo toho napísané veľa, ale nič, čo sa napíše a správne pochopí nie je na škodu.. Chcem sa len podeliť o svoje skúsenosti a hoci sa každý učí, len a len na svojich chybách, skúsim to aj tak.
Ako výsevný substrát používam premytý, potočný štrk , ktorý má zrnitosť asi tak krištáľového cukru. Nemusím používať v prvej zálievke žiadne hnojivá ,sú už v ňom vďaka mojim vzdialeným horným susedom v dedine /žumpy /, ale aj po jarných záplavách je ílu dosť a dosť. Odporúčam, ale pridať niečo, proti plesni a hubovitým chorobám – Fundazol a pod… Kto chce použiť hnojivo, tak len polovičnú dávku z predpísanej / Kristalon Start / , alebo odskúšaný už mnou, konský hnoj. Štrk nesmie obsahovať žiadne tlejúce zvyšky organického pôvodu a humus. Do takého premytého štrku primiešavam trochu ,,šaštínu,, / žltý ostrý piesok ,používaný v stavebníctve /a keď mám, tak aj granule aktívneho uhlia alebo zeolit, akadamu a pod. Kto má šťastie a má po ruke sopečnú alebo tufovú zmes, pemzu, môže použiť aj tú. Ide o to, aby bol substrát priepustný a nespekavý / po vyschnutí nestvrdne na kameň. /
Na spodok výsevnej misky ako drenáž používam premytý perlit hrubšieho charakteru, nie veľa, aby sa nevyplavoval pri polievaní. Nadľahčuje a prevzdušňuje substrát, pričom aj zadržiava živiny, môžete ho nahradiť aj hrubším mineralným štrkom. Výsevnú nádobu doplním pripraveným substrátom a na povrch dávam ešte asi 2-3 mm vrstvu hrubšieho čistého štrku neutrálnej farby / proti prehriatiu / ,no nie biely, ani nie čierny, kam semienka zapadnú a majú tam lepšiu mikroklímu, ako na povrchu jemnejšieho spodného substrátu. Dávame pozor aby nezapadli veľmi hlboko. Nezabudnite ! všetok materiál , ktorý používate sterilizovať nad horúcou parou, alebo najjednoduchšie je sterilizovanie v mikrovlnnej rúre , asi 10 min. Tu zas treba dávať pozor na manželky, ktoré striehnu akú nádobu použijeme, či nebodaj nie tú vianočnú misu na šalát.
Na výsevy používam nádoby minimálne 6 cm hlboké, neverili by ste aké majú dlhé korienky napr. lithopsy. Jeden kvetináč 5 x 5 cm stačí na porciu cca 100 semien. Pri menšom počte je riziko, že sa výsev časom zariasi a pri väčšom ,že sa budú potom tiesniť, hoci im to aj prospieva – keď sú pokope. Vytvárajú si vlastnú mikroklímu a nedovolia riasam sa tak rozšíriť. Pokiaľ sa, ale tiesnia až tak , že sa celý výsev nadvihuje , treba zakročiť a opatrne ich rozsadiť. Nikdy, ale nevysievajte spolu do jedného kvetináča kríčkové druhy / lampranthus, ruschia a pod. / s miniatúrnymi silno sukulentnými druhmi, napr. lithopsami atď. Ten väčší stále vytlačí toho menšieho. Poznáme to aj my z detstva , pri obedoch v školskej jedálni…. Ani viac druhov z jedného rodu neodporúčam. Stáva sa a to asi každému ,že vypadne menovka, alebo sa pomiešajú a pohroma je tu ! Pri podobnosti lithopsov si môžeme už len búchať hlavu o stenu a napísať na menovku lithops zmes.
Semenáčiky klíčia po 3 dňoch a obvykle doklíčujú do 2 týždňov. Po tomto termíne, ale aj skôr je potrebné vyklíčené rastlinky pomaly vetrať. Môžeme už pridať hnojivo a Previcur .Nevyklíčené semená môžu ešte vyklíčiť postupne aj po roku. Je to spôsobené dormanciou , ktorá im je daná geneticky. V prírode nie sú nikdy v čase dozrievania semien dlho priaznivé podmienky na klíčenie a tak vypadnuté semená si musia udržať klíčivosť aj niekoľko rokov, hlavne keď je sucho, aby mohli ihneď vyklíčiť, ako sa podmienky zmenia . Preto skontrolujeme výsev, či nie je napadnutý plesňou a keď je v poriadku, necháme ho ešte týždeň. Keď sa ani potom nič nedeje, nádoby s nevyklíčenými semenami odložíme a necháme preschnúť. Zase ich zavlažíme asi tak po mesiaci. Nikdy ich ale nevyhadzujeme! Je známe že semená lithopsov vyklíčili aj po 10 rokoch. Čo zase nemôžem potvrdiť u semien z čeľade crassulaceae , ktoré strácajú klíčivosť už po niekoľkých týždňoch. Koľko raz sa mi stalo , že vyklíčili lithopsy na druhý rok medzi euphorbiami. Alebo aj opačne !!! Preto sa snažím dodržiavať jednu zásadu a to, že pokiaľ mi semená nevyklíčia ani na 3. – 4. pokus, používam túto zeminu pri presádzaní zbierkových rastlín ako povrchovú vrstvu.
Vyklíčené semenáčiky nechávame prvé mesiace stále vo vlhkom substráte a podľa možností vetráme , aby mali suché telo. Osobne používam malé ventilátory z počítačov a vetrám hlavne v noci. Rastlinky sa tým otužujú a rôzne plesne nemajú nárok. Pokiaľ sa objavia, treba postihnuté miesto vybrať a celý výsev postriekať fungicídom. Môže sa použiť aj Polyversum. Je to biologicky prípravok , ktorý pôsobí na patogénne huby. Môže sa používať aj ako preventívny prostriedok pri zalievaní dospelých rastlín. Je dobré a aj vyskúšané použiť tesne po vysiatí semien postrek 3 až 7 % peroxidu . Pritom ale nesmieme použiť žiadny biologický prípravok zároveň. Treba dodržať aspoň týždňový interval.
Po vyzretí klíčnych lístkov a vytvorení pravých, keď už je badateľné, čo zo semenáčika bude/ ktorý je spočiatku len malou guľôčkou, alebo drobnou anténou / môžeme pomaly presádzať. Lithopsy a iné drobné ,,živé kamienky,, spravidla nechávame prvým rokom tak a presádzame len kríčkové , ktoré rastú rýchlejšie. Treba ich len kontrolovať, či nepoliehajú a nevyťahujú sa. Tu prichádza doba tzv. ,,cukrovania,, – prisýpanie semenáčikov jemným štrkom tak aby telo končilo na úrovni substrátu a prípadne zasypať vyliezajúce korienky. To isté robím aj pri rozsádzaní mladých rastlín . Prvým rokom mladé rastlinky nemajú také prísne požiadavky na dodržiavanie rastových cyklov ako dospelé a môžeme ich polievať častejšie po preschnutí substrátu. Lithopsy sa môžu napríklad počas prvého roka prezliecť aj viackrát. Čo je len k dobru , lebo vtedy rastú. Musíme len vedieť, kedy sa prezliekajú a vtedy ich nepolievať. Môžu sa opatrne polievať aj v zime ale len tak aby celkom neprerušili rast. Pozor na teplotu ,čím chladnejšie, tým menej . Lithops dokáže prijímať vodu už pri 5°C ale čo potom?! Dobre je mať po ruke ventilátor, aby mali hlavy v suchu a skoro preschli. Ináč im hrozí úhyn. Semenáčiky o priemere 1- 2 mm , nemajú ešte v tele toľko zásobných látok ,aby prežili našu dlhú zimu celkom na sucho. Samozrejme, že ináč polievame v skleníku a vo výsevných aparátoch vo vnútri , kde je teplota vyššia. Záleží aj na svetelných podmienkach. Staršie, jednoročné rastliny už prezimujú na sucho na okennom parapete pri teplote 15°C bez problému. Nesmieme to ale preháňať s vodou ,všetko tak ,,přiměřene,,
Našim najväčším nepriateľom , po rôznych plesniach a iných neduhoch , ktoré na vyklíčené, ale aj odrastené semenáčiky číhajú, všade dookola, môže byť aj to najcennejšie – slnko!
Neviete, aký je žalostný pohľad na výsevy už po pol hodine na priamom slnku. Po otvorení výsevu uvidíme biele guľôčky, ktoré pri dotyku smutne pukajú , plné prevarenej vody a strácajú sa v štrku. Čo sa deje ? Nikdy nesmieme ešte uzavreté ale aj otvorené výsevy bez dostatočne dlhšej adaptácii dávať na priame slnko! Výsevy musíme zakrývať a držať ich na svetlom, ale chránenom mieste. Hlavne prvý rok! Iné je dávať otužené rastlinky na čerstvý vzduch a na slniečko v lete, keď si to aj vyžadujú. Pomáha to a prospieva hlavne na vyzretie rastlinných pletív a podporuje odolnosť. Pokiaľ sa celý výsev zafarbí slabo do červena, nič sa nestalo. Je to len obranný mechanizmus, ktorý ochráni rastlinky proti silným slnečným lúčom. Stačí ho premiestniť a nič sa nedeje. Zafarbenie sa samo stratí . Vtedy ich ale nepolievame, lebo korienky nepracujú. Časom si sami nájdeme miesto v skleníku ,či v záhrade alebo na okennom parapete , ktoré bude našim deťúrencom vyhovovať. Najviac sa radujú ,keď majú nohy v teple a vo vode, ale hlavičky na suchu a slniečku ale nič netreba preháňať. Hlavne pozor na vlhko spojené s chladom, čo im nesvedčí. Všetko záleží na cite a schopnosti pestovateľa, prispôsobiť sa na dané podmienky, aké má a nesnažiť sa slepo kopírovať rastlinám ich prírodne podmienky, ale vybrať si z každého poznatku niečo, čo bude platiť u neho v jeho skleníku a v jeho podnebí a pre jeho rastlinky. Však už ani tie rastlinky, ktoré sú skoro všetky vypestované v kultúre to nevyžadujú až tak striktne, aj keď oni si veľmi dobre pamätajú na svoju domovinu, no vedia byť aj tolerantné… Ešte to však potrvá, pokiaľ im celkom porozumieme , ale na to jeden život nestačí. Pokiaľ by som sa mal ešte raz narodiť , tak niekde v Južnej Afrike /alebo na Madagaskare ? / ale to by som možno pestoval ako exotiku púpavu a pŕhľavu….? Len pán boh ho vie ako to je….
Tak že , vysievajte a vysievajte a nedajte sa odradiť prvými neúspechmi. Na to aby sme boli skúsenými pestovateľmi , musíme ešte veľa semien zničiť a veľa semenáčov zabiť, aby sme to ovládali ako tak. Nikdy nebudeme 100% a ak si to niekto o sebe namýšľa?? , tak …ale to je jeho vec. Držím palce pri vysievaní….
- Spomienka na nášho dlhoročného predsedu Olda Nováka - 4 februára, 2023
- Fyto, Cites a iné ,, užitočné,, predpisy - 3 januára, 2022
- Prednáška Romana Stanika. Chile…. - 30 decembra, 2021
