V čase, keď som mal 15 rokov a bol som mladý a krásny, v snahe skrášliť prostredie triedy nášho gymnázia, rozhodli sa spolužiačky a spolužiaci podonášať na parapety okien triedy všakovaké izbové rastliny. Tak sa mi ten nápad zapáčil, že som cez prestávku odbehol do najbližšieho kvetinárstva a za „ťažké prachy“, dve koruny československé, som tam kúpil malý guľatý chlpatý kaktus a hrdo som si ho postavil na svoju lavicu. Čo čert nechcel, kaktus mal aj tŕne, a nie také tie obyčajné, čo pichajú, ale také s háčikmi na konci. V priebehu prvého týždňa pobytu môjho kaktusu v triede kaktus niekoľkokrát putoval prichytený na svetri neopatrnej spolužiačky či spolužiaka po celej triede, niekedy aj von na chodbu. Keď už všetci mali môjho kaktusu dosť, tak som ho, pre istotu a v obave o jeho aj o môj život, radšej odniesol domov.
Doma kaktus putoval na juhozápadné okno mojej izby. Kaktus si časom „obľúbila“ aj moja veľmi tolerantná a trpezlivá mama. Dôvod bol jednoduchý – záclona pri mojom okne sa pri akomkoľvek pohybe okamžite zachytila za háčikové tŕne kaktusu a následne vytiahla kaktus aj s časťou substrátu von z kvetináča. Milý kaktus sa tam potom tak esteticky voľne vznášal v priestore prichytený na záclone.
Po čase však, čuduj sa svete, kaktus zakvitol drobnými žltými kvietkami. To ma dostalo. Okamžite som šprintoval do najbližšej knižnice (internet vtedy ešte nebol :)) a požičal som si všetky (až tri) knihy o kaktusoch, ktoré tam vtedy mali. Už si nespomínam na všetky tri, ale jedna z nich, Čarovné tŕne od Alexandra Urbána (ktorú stále považujem za najlepšiu knihu o kaktusoch všetkých čias) spolu s kvitnúcim kaktusom na parapete môjho okna zmenili môj život – vtedy som sa začal venovať pestovaniu kaktusov a iných sukulentov a drží ma to až dodnes.
Z požičaných kníh som sa dozvedel, že chlpatý háčikový kaktus hrdo tróniaci na parapete okna mojej izby sa po latinsky volá Mammillaria bocasana a ako prvý ho pre vedu pod týmto menom popísal pán Poselger v roku 1853. V priebehu času mnohí odborníci preraďovali túto nežnú rastlinku hore-dole do rôznych rodov asi takto:
- Cactus bocasanus – J. M. Coult
- Chilita bocasana – Orcutt
- Ebnerella bocasana – Buxbaum
- Crainzia bocasana – Doweld
- Neomammillaria bocasana – Britton a Rose
Jak samotná rastlinka, tak aj väčšina odborníkov však s nimi nesúhlasili, a tak v súčasnosti je táto rastlina stále známa pod menom Mammillaria bocasana.
Zberateľsky veľmi významný veľkorod severoamerických kaktusov s menom Mammillaria v sebe zahŕňa obrovské množstvo vyslovene drobných, malých až stredne veľkých druhov kaktusov so spoločnou významnou vlastnosťou – ich rebrá sa postupným vývojom rozčlenili na akési bradavky (od tohto znaku je odvodené meno celého rodu).
Druhové meno rastlinka dostala podľa miesta jej nálezu v horách „Sierra de Bocas“ rozprestierajúcich sa v Mexickom štáte San Luis Potosí. Oblasť jej výskytu sa nachádza v nadmorskej výške 1.650 – 2.300 m nad morom, terén je kamenitý, pričom rastliny rastú medzi skalami a sú obvykle vystavené plnému slnku.
Táto rastlinka rastie v mladosti solitérne a tvorí, podľa podmienok pestovania, malú či väčšiu bielu guľu vo veľkosti 3 – 5 cm šírky a obdobnej výšky (niekedy je to najmä pri nevhodných podmienkach – menej svetla a priveľa výživy – aj viac). V neskoršom veku začína odnožovať a časom dokáže vytvoriť zhluky hláv o priemere aj 25 cm, kým k tomu ale dôjde – tak to trvá a trvá a trvá – určite Vás z bytu, resp. zo skleníka tak skoro nevytlačí. Povrch tela, tak ako aj u ostatných mammillarii, sa člení na bradavky (mamily). Tie sú v prípade Mammillaria bocasana štíhle, valcovité, do jedného centimetra dlhé, pri vrchole mierne skosené (zošikmené). Pri poranení rastlinka roní vodnatú šťavu (niektoré mammillarie ronia šťavu mliečne zafarbenú, iné niečo medzi tým). Na vrchole každej bradavky sa nachádza oválna až okrúhla areola, z ktorej vyrastá riedka žltkastá vlna, 25 – 30 okrajových, cca 8 – 20 mm dlhých prevažne bielych až medovožltých vlasom podobných tŕňov, a 1 – 3 stredové, ihlovité, žltohnedé až hnedé cca 5 – 8 mm dlhé tŕne, z ktorých je jeden vždy smerom dole háčikovitý. Axily, ktoré sa v priebehu vývoja odštiepili od areol a sú umiestnené medzi bradavkami, sú obvykle holé, niekedy s niekoľkými tenkými vlasmi. Z nich vyrastajú kvety a po ich úspešnom opelení (teda dôjde k oplodneniu) aj plody. Mammillaria bocasana kvitne spočiatku jednotlivými kvetmi, neskôr venčekmi kvetov umiestnených neďaleko od rastového vrcholu rastliny. Kvety sú malé, cca 16 mm dlhé a 12 mm široké, obvykle žltobiele s červenohnedými stredovými pruhmi. Na základe mojich skúseností sú samoopelivé a po zdarnom opelení hmyzom (alebo kaktusárom) ochotne tvoria plody. Plodom je červená, valcovitá, obvykle mierne skrútená bobuľa, 4 – 5 mm hrubá a 3 – 4 cm dlhá. Plod je jedlý so zvláštnou sladkokyslou chuťou. V každom plode sa nachádza zopár, tak do 20 ks, semien. Lesklo hnedé semená sú asi 1 mm veľké, podlhovasté.
Mammillaria bocasana je druhom veľmi variabilným. V literatúre sa môžeme stretnúť s viacerými varietami a formami, ktoré však nikdy neboli platne popísané. Sú to napríklad:
- var. flavispina
- var. roseiflora
- var. spledens
- var. glochidiata
- var. inermis
- var. multilanata
- var. sericata
- f. cristata a iné.
Vo väčšine prípadov ide o kultivary, resp. o kristátne či monstrozné formy a iné mutácie, a teda v zbierkach pestovateľmi vyselektované rastliny s hraničnými znakmi, resp. s novými znakmi – napr. svetložlté tŕne, väčší počet kratších bielych okrajových tŕňov, ružové kvety a pod… Známym príkladom monstroznej formy je cv. Fred.
V súčasnosti odborníci uznávajú jeden jej poddruh (subspecies), a síce Mammillaria bocasana ssp. eschauzieri (J.M. Coult.) Fitz Maurice & B. Fitz Maurice.
Mammillaria bocasana pri pestovaní nerobí žiadne problémy, je preto vhodná jak pre začínajúcich, tak aj pre pokročilých pestovateľov. Čerstvé semená klíčia skoro stopercentne a už aj malé semenáčiky je problém zahubiť. Sú neskutočne životaschopné a už hneď v druhom roku svojho života vo veľkosti 1,5 – 2 cm v pohode kvitnú a po opelení tvoria plody s neveľkým množstvom klíčivých semien.
Mammillaria bocasana sa hodí jak na pestovanie v perfektne vybavených skleníkoch, tak aj na pestovanie v bytoch na parapetoch okien orientovaných od východu až na západ. Nevhodné je jej pestovanie na parapetoch okien smerujúcich na sever a vôbec, tak ako je to u drvivej väčšiny kaktusov, nie je rada, ak ju pestujete niekde na policiach pri stene, resp. na nábytku uprostred miestnosti ďaleko od okna. Keďže je to veľmi vitálny druh, bude rásť aj v týchto absolútne nevhodných podmienkach, ale to už bude len trápenie a snaha za každú cenu prežiť, pričom sa bude vyťahovať, pokožka zosvetlie až zbelie, krásne biele otŕnenie bude skoro úplne zredukované a kvitnúť nebude vôbec. Prosto, takto utýraná rastlina sa už ani nebude podobať na svoje nádherné príbuzné pochádzajúce z prírody, či vhodne pestované v zbierkach.
Keďže táto rastlina pochádza z vysokých hôr, určite jej bude vyhovovať od skorej jari až do neskorej jesene kultúra pod šírou oblohou, kde bude mať dostatok slnečného žiarenia, voľný pohyb vzduchu a také množstvo vody, aké jej príroda poskytne. Za to sa odvďačí kompaktným vzrastom, kde pre nádherné biele otŕnenie zelená farba samotného tela rastliny takmer nie je viditeľná, a zároveň bohatým kvitnutím, pričom po opelení všadeprítomným hmyzom sa z každého kvetu časom utvorí sýtočervený plod. Moja prastará rastlina na obrázkoch č. 1 a č. 2 je toho jasným dôkazom.
Tieto rastliny pestujeme v priepustnom kaktusovom substráte, pričom v pohode znesú aj väčší podiel humusovitej zložky. V období vegetácie, teda asi od polovice marca až do konca októbra, rastliny polievame najlepšie tak, aby medzi jednotlivými zálievkami substrát dokonale vyschol. Ak by sme ich polievali častejšie, negatívne by sa to odrazilo na ich vzhľade. Občas ich môžeme aj prihnojiť – na jar pre povzbudenie rastu, neskôr pre povzbudenie kvitnutia a bohatú násadu plodov a v jeseni pre lepšie vyzretie pletív a prípravu na obdobie zimného odpočinku. Podľa toho vyberáme hnojivá s potrebným pomerom NPK. To všetko samozrejme s prihliadnutím na podmienky, v ktorých tieto rastliny pestujeme – trocha iný prístup bude potrebný pri pestovaní na parapete okna, iný v parenisku či v skleníku a trocha odlišný pri pestovaní pod šírou oblohou – ale to už si musí každý pestovateľ vysledovať sám.
V období od konca októbra až do polovice marca rastliny odpočívajú. Je to vynútené jednak nízkymi teplotami vzduchu a jednak svetelnými podmienkami – dni sú krátke a svetla je málo. Vtedy rastliny zásadne nepolievame, držíme ich ideálne na svetlom mieste (aj keď v pohode prezimujú aj potme), kde teploty nepresahujú 10 – 15 stupňov Celzia a kde súčasne neklesajú pod nulu. Rastlinky síce krátkodobo a v suchom stave prežijú aj teploty klesajúce pod nulu, ale dlhodobo by to určite neprežili. Suché a chladné prezimovanie na svetle pozitívne podporí v nasledujúcej sezóne tvorbu kvetov, a teda aj plodov. Rastliny, ktorým sme nezabezpečili dostatočne dlhý zimný odpočinok a ktoré sme v tomto období nechali rásť, sa nenávratne zdeformujú a v budúcej sezóne nezakvitnú, resp. budú kvitnúť len veľmi neochotne a málo.
Mammillariu bocasanu môžeme rozmnožovať buď vegetatívne, alebo generatívne.
Pri vegetatívnom rozmnožovaní oddeľujeme odnože (hlavy) a následne ich pri dodržaní bežných hygienických zásad a uplatnení známych postupov zakoreňujeme. Zakoreňovať môžeme aj jednotlivé bradavky, ale takýto postup sa mi javí ako pomalý a neefektívny. Tento postup sa obvykle využíva pri záchrane poškodenej či hnilobou napadnutej raritnej (nedostatkovej) rastliny.
Ďalším spôsobom rozmnožovania môže byť vrúbľovanie odnoží, resp. jednotlivých bradaviek na iné kaktusy. S výnimkou monstrozného kultivaru Mammillaria bocasana cv. Fred som ešte túto rastlinu vrúbľovanú nikde nevidel – jej vrúbľovanie pri jej odolnosti a nenáročnosti by bolo podľa mňa nezmyselným postupom.
Generatívny spôsob rozmnožovania je výsev semien. V prípade Mammillaria bocasana je výsev, pri dodržaní základných princípov, úplne jednoduchý. Čerstvé semená perfektne klíčia, malé semenáčiky sú neskutočne životaschopné a veľmi rýchlo rastú – z januárového výsevu dokážu do konca októbra toho istého roka vyrásť na biele chlpaté guličky vo veľkosti 1,5 – 2,5 cm, v pohode nasucho prežiť spolu s dospelými kaktusmi zimu a hneď na jar budúceho roka aj zakvitnúť a dať plody a semená.
Žiaľ, v posledných desaťročiach sa Mammillaria bocasana z našich zbierok postupne vytratila, v mnohých prípadoch je paradoxne dôvodom jej nenáročnosť (veď ktorý „skúsený“ kaktusár by sa „zahadzoval“ s takouto nenáročnou „burinou“, že?), v iných prípadoch ju zo zbierok vytlačil nedostatok miesta potrebného najmä pre čerstvé novinky a iné „špeky“ – ako im vravia bratia Česi.
Čo dodať na záver?
Mammillaria bocasana je nenáročná rastlina, ktorá sa Vám za minimum opatery bohato odvďačí svojou nenáročnosťou a svojou krásou. V mojej zbierke, a to nie len z dôvodu, že to bol môj prvý kaktus, ale najmä z dôvodu jej nezameniteľnej krásy, bude obsadzovať vždy popredné miesta medzi mojimi top rastlinami.
- Titulná foto – Rastlina z foto č. 2. naaranžovaná na „prírodno“
Použité zdroje:
- Alexander Urbán – Čarovné tŕne
- Atlas kaktusů 39/1988, text Karel Crkal
- http://www.theplantlist.org/tpl1.1/record/tro-5106110
- http://www.llifle.com/Encyclopedia/CACTI/Family/Cactaceae/8970/Mammillaria_bocasana
- Rozlúčka s Janom Rohrerom - 8 mája, 2023
- Echeveria agavoides a kolektív II - 5 mája, 2022
- Kaudexy a pachykauly – Sinningia iarae Chautems - 9 januára, 2022
Pekné Vašo.
Neviem ako to je teraz, ale toto boli jedny z prvych kaktusov vratane M. prolifery a nejakych echinopsisov u kazdeho zacinajuceho mladeho kaktusara. Volali sme ju zaclonovka, neraz pri pestovani na parapete odvisne kvoli hacikom na konci trnov, na zaclone. Vdacna a dekorativna rastlinka znasajuca aj prehresky pestovatela.