S rastlinami z rodu Sinningia som sa prvýkrát stretol už pred vyše dvadsiatimi rokmi. Mojou prvou sinningiou bola všeobecne veľmi známa Sinningia leucotricha s nádhernými bielou plsťou pokrytými listami a žiarivo červenými až červeno-oranžovými kvetmi. Jej asi dvojcentimetrovú hľuzu som dostal od nášho kamaráta a bývalého člena klubu Jána Sokola.
Rod Sinningia, pomenovaný na počesť Wilhelma Sinninga (1792–1874), záhradníka Botanickej záhrady Univerzity v Bonne, botanici zaraďujú do čeľade Gesneriaceae a je pôvodný v Južnej Amerike – v Brazílii. Sinningie nie sú klasickými sukulentmi, ako napríklad rastliny z čeľade Cactaceae či mnohé z čeľade Crassulaceae. Sú to rastliny pochádzajúce z trópov, ktoré tvoria nádherné hľuzy – kaudexy, z ktorých vyrastajú sezónne bylinné výhonky. Tieto hľuzy pomáhajú rastlinám prekonať kratšie či dlhšie obdobia sucha. Práve pre tieto kaudexy a takisto aj pre ich nádherné kvety a zaujímavé listy sú rastliny rodu Sinningia cenené a pestované nie len kaktusármi a sukulentármi po celom svete.
Sinningia bullata Chautems & M. Peixoto
Túto rastlinku pre vedecký svet objavili, popísali a meno jej dali Alain P. Chautems a Mauro Peixoto v roku 2010, teda vlastne len nedávno. Rastlinka pochádza z brazílskeho ostrova Florianopopolis, kde rastie na machmi a lišajníkmi pokrytých skalách. Zo starších hľúz (kaudexov) smerom nadol vyrastajú stolony (akési koreňové stonky), na ktorých sa tvoria nové dcérske hľuzy. Tie riadne rastú a kvitnú a po čase z nich vyrastú nové stolony a na nich ďalšie a ďalšie dcérske hľuzy, čím rastlinka časom vytvorí akýsi „bullatový vodopád“. V mojich podmienkach mi Sinningia bullata doposiaľ stolony ešte nevytvorila.
Sinningia bullata zdobí moju zbierku už viac ako šesť rokov. Je to absolútne nenáročná, pomaly rastúca rastlina s divoko pôsobiacim, brutálne rozpraskaným kaudexom pokrytým svetlohnedou borkou. Jej kaudex má v súčasnosti priemer okolo siedmich centimetrov, pričom podľa dostupnej literatúry môže v ideálnych podmienkach dorásť až do priemeru 15cm, aj keď obvyklá šírka sa pohybuje okolo 8-10cm.
Veľmi zaujímavé sú sezónne výhonky tejto rastlinky. Nevetviace sa stonky s niekoľkými listami vyrastajúcimi striedavo v pároch vyrastajú z mierne preliačeného stredu kaudexu a dorastajú do výšky asi dvadsať centimetrov, niekedy trocha viac, či trocha menej. Spodná strana listov a stonky po celej ich dĺžke sú husto pokryté jemnou bielou vatou. Vrchná strana listov je naopak sýtozelená, na povrchu akoby bublinkatá – ich povrch mi najviac pripomína povrch listov našej bežnej kapustovitej zeleniny – kelu. Počet sezónnych stoniek závisí od veľkosti, veku a kondície tej-ktorej rastliny. Moja rastlinka obvykle vytvorí nových 5-6 výhonkov, do kvetuschopnej veľkosti z nich obvykle vyrastú len dva až tri, v zime dokonca len jeden až dva. Ostatné ostanú pričupené čakajúc, či sa niektorému silnejšiemu výhonu náhodou niečo neprihodí (napríklad ho zlomí vietor alebo pri neopatrnej manipulácii aj ja sám), alebo či rastlina nedokáže prijať o čosi viac výživy a energie, a ak sú pre rast podmienky priaznivé, tak za krátku chvíľu jeden alebo dva doposiaľ „spiace“ výhony prudko vyrastú a neskôr aj vykvitnú.
Kvety sa tvoria na vrcholoch konárikov. Každý kvet má vlastnú kvetnú stonku dlhú asi sedem centimetrov. Kvety sú trúbkovité, červeno-oranžové, s tmavšími červenými škvrnami na ich vnútornej strane, samoopelivé. Plodom je malá suchá tobolka, ktorá obsahuje niekoľko stoviek až tisícov drobných, takmer prachových semien. Semená si zachovávajú klíčivosť po veľmi krátku dobu, podľa dostupnej literatúry je to pol roka až rok.
Sinningia bullata, na rozdiel od väčšiny sinningií, rastie nepretržite po celý rok, pričom po odkvitnutí pôvodné výhonky postupne celé zaschnú a časom aj odpadnú. Tieto suché výhonky vždy radšej tesne pri kaudexe odstrihnem, aby nepôsobili rušivým dojmom – suché sú dosť nevzhľadné a môžu byť lákadlom pre úkryt rôznych nepríjemných škodcov. Následne rastlina zažne tvoriť výhonky nové a v priebehu mesiaca – dvoch opäť dokáže zakvitnúť. V mojich podmienkach sa to deje dva až trikrát v priebehu roka.
Sinningia bullata vyžaduje pestovanie v polotieni, pričom pár hodín dopoludňajšieho, resp. popoludňajšieho slnka jej zdraviu a rastovej pohode len a len prospeje. Je preto rozumné túto rastlinku pestovať buď na východ alebo na západ orientovanom okne. Na plnom celodennom slnku by sa len trápila. Na druhej strane, rastlinka dokáže rásť aj pri horších svetelných podmienkach – napríklad na parapete okna orientovaného na sever či v miestnosti umiestnená ďalej od okna – v tom prípade však nebude tak často a bohato kvitnúť, resp. vám nezakvitne vôbec.
Svoje sinningie pestujem s ohľadom na aktuálne počasie cca od konca apríla/začiatku mája až cca do polovice/konca septembra na dvoch vonkajších parapetoch okien orientovaných na západnú stranu. Na zvyšok roka ich premiestňujem do izieb na vnútorné parapety tých istých okien. V zimnom období sa teplota v miestnosti pohybuje v rozmedzí 16-18 stupňov Celzia v noci a 20-22 stupňov Celzia v priebehu dňa.
Sinningie, aj keď sú to tropické rastliny, sú schopné krátkodobo (v prípade, ak sú v suchom substráte) prežiť aj v prostredí, v ktorom sa teploty pohybujú tesne nad nulou. Dlhodobo by však podobné zaobchádzanie určite neprežili. Preto sa snažíme, aby teploty v prostredí, v ktorom ich pestujeme, nikdy neklesli pod bod mrazu. Niektoré zdroje však uvádzajú, že tie sinningie, ktoré prežívajú časť roka v tzv. dormantnom stave (z latinského dormans – spiaci), teda v čase, v ktorom rastlina zastavuje rast v nepriaznivom období roka (čo je obvykle podmienené geneticky a v našich podmienkach sa to udeje v zime), dokážu prežiť umiestnené na sucho spoločne s kaktusmi a inými sukulentmi v prostredí, kde sa teplota pohybuje v rozmedzí 2-12 stupňov Celzia až do času, keď sa tepelné a svetelné podmienky priblížia podmienkam ich bežného rastového cyklu. Priznám sa, že sám som to so svojimi sinningiami nikdy nevyskúšal.
Substrát pre všetky moje sinningie je veľmi priepustný a skladá sa z bežnej rašeliny, riečneho štrku v zrnitosti 0-4mm, kokosového vlákna (lignocel) a černozeme z mojej záhrady zberanej z krtincov, a to v pomere cca 1:1:1:2. Hľuza je posadená na povrchu substrátu, do substrátu zasahujú len korene rastlinky.
Polievanie Sinningia bullata sa riadi jej rastovými cyklami a podmienkami prostredia, v ktorom je momentálne pestovaná. V čase, keď ju pestujem vonku, tak ju polievam raz týždenne, v prípade letných horúčav zvýšim dávku vody na dva zaliatia v priebehu jedného týždňa. Substrát prakticky úplne nevysychá, nie je však veľmi premočený. V priebehu neskorej jari a leta však párkrát urobím tzv. rozbahnenie substrátu, čo sinningiám veľmi prospieva. Pod rozbahnením substrátu myslím to, že rastlinky ponorím do vody až po vrch nádob, v ktorých ich pestujem a ponechám ich tak dva až tri dni namočené – teda aj spodná cca 1/3 hľuzy je utopená pod vodou. Každá druhá zálievka na jar a v lete obsahuje hnojivo – u mňa je to výluh zo zmesi konského a kravského granulovaného trusu.
V zime túto rastlinku polievam menej často, asi raz za dva týždne a trocha miernejšie. Rozbahňovanie v tomto čase nerobím.
Vždy v období, keď na rastlinke zasychajú staré stonky a pomaly sa začínajú tvoriť stonky nové, na asi dva-tri týždne zálievku úplne preruším.
Sinningia bullata, tak, ako aj ostatné sinningie, sa dajú rozmnožovať niekoľkými spôsobmi.
Najjednoduchšie je to výsevom drobných semien, najlepšie čo najskôr po dozretí plodov, keďže rýchlo strácajú klíčivosť. Semená klíčia po cca troch týždňoch, a to všetky takmer naraz. Keďže vyklíčené rastlinky sú spočiatku veľmi malé a svoje kaudexíky tvoria veľmi pomaly, je lepšie ich vysiať hustejšie. Semenáčiky v prvom roku rastú pomaly a po celý čas potrebujú mať substrát vlhký, až mokrý. Asi po roku od výsevu postupne vlhkosť substrátu znižujeme, aby sme napokon začali rastlinky pestovať v režime, v akom pestujeme plne dospelé rastliny. V tom období by už mali mať zreteľný kaudex, pri väčšine druhov v priemere vo veľkosti do 7mm až 1cm.
Sinningie dokážeme rozmnožovať aj vegetatívne, a to zakoreňovaním ich stoniek v čase ešte pred kvitnutím. Podľa niektorých pestovateľov je možné zakoreňovať aj jednotlivé listy sinningií, ktoré časom na báze vytvoria nové rastlinky. V prípade, ak vám rastlinky vytvorí na stolonoch dcérske hľuzy, tak ich oddelením získate novú samostatnú rastlinku. Vegetatívne rozmnožovať sinningie zo stoniek a listov som doposiaľ sám nikdy nevyskúšal, dcérske hľuzy mi zatiaľ tvorí len Sinningia sellowii.
Na záver snáď len toľko: Ak máte záujem spestriť si zbierku a pestovať niečo úplne odlišné, vcelku veľmi nenáročné, s krásnym divokým kaudexom, so zaujímavými exotickými listami a dlho bohato kvitnúce nádhernými kvetmi, v tom prípade je Sinningia bullata tým pravým orechovým…
- Rozlúčka s Janom Rohrerom - 8 mája, 2023
- Echeveria agavoides a kolektív II - 5 mája, 2022
- Kaudexy a pachykauly – Sinningia iarae Chautems - 9 januára, 2022
Pekná, inšpiratívna rastlinka. Ak nezabudnem na jar sa ozvem 😉
[…] Pestovanie je obdobné ako pri S. bullata, ktorú som Vám predstavil na našich stránkach tu: https://www.ke-ks.sk/kaudexy-a-pachykauly-sinningia-bullata/. […]
[…] iarae je obdobné ako pri S. bullata, ktorú som Vám predstavil na našich stránkach tu: https://www.ke-ks.sk/kaudexy-a-pachykauly-sinningia-bullata/. Musíme vychádzať z toho, že rastlina pochádza z teplých, tropických oblastí brazílskeho […]