Kaudexy a pachykauly – Pyrenacantha malvifolia

Keďže popri kaktusoch a ostatných klasických sukulentoch v menšej miere pestujem aj rastliny, pre ktoré sa zaužíval výraz kaudexy a pachykauly, rozhodol som sa vám predstaviť niektoré z týchto rastlín skrášľujúcich moju zbierku svojou nezvyčajnou exotickou krásou.

Čo presne sú tie kaudexy a pachykauly, resp. kaucidiformy? Odpoveď nie je jednoduchá a doposiaľ sa na nej presne nezhodli ani samotní botanici, pretože mnohí tvrdia, že tieto pojmy nie sú úplne výstižné, že pôvodne sa tieto pojmy používali aj v iných významoch a že napríklad pojem „vytrvalá stonková hľuza“ je presnejší a výstižnejší, ako pojem kaudex či koreňová hlava a pod. Nechajme teda botanikov, nech si aj naďalej lámu hlavy nad správnosťou daných pojmov a nad ich presnými definíciami. Nám laikom – pestovateľom a nadšencom postačí, ak budeme vedieť, že tá-ktorá rastlinka má kaudex, cibuľu či cibuli podobný vytrvalý orgán, alebo že jej zhrubnutý (tučný, prípadne fľaškovitý) kmeň sa nazýva pachykaul. Všetky tieto orgány podľa všetkého primárne slúžia rastlinke prežiť nepriaznivé obdobie roka, keď nie je dostatok vlahy v akejkoľvek forme. Jednoducho, keď dlhodobo nezaprší. Rastlinka si v týchto zásobných orgánoch ukladá vodu a iné látky potrebné na prežitie nepriaznivých periód roka. Bližšie sa o tejto problematike, ak vás to zaujíma, môžete dočítať napríklad v knihe Podivné rostliny s kaudexy a pachykauly skvelého českého autora Jana Gratiasa.  

Začiatok veľkej popularity pestovania tohto typu rastlín siaha až do obdobia šesťdesiatych rokov 20. storočia kdesi v Anglicku. Veľkým a neúnavným propagátorom pestovania týchto rastlín bol najmä britský botanik a spisovateľ Gordon D. Rowley, dobre známy aj v našich krajoch, v Čechách to bol napríklad už vyššie spomenutý Jan Gratias a na Slovensku napríklad Július Matis.

Mojou prvou pachykaulnou rastlinkou bola tzv. „slonia noha“ Nolina (Beucarnea) recurvata a mojou prvou kaudexovitou rastlinou bola vlastnoručne, zo semien dovezených priamo z JAR, vypestovaná Kedrostis africana. Obe tieto rastlinky zdobia moju zbierku už viac ako 20 rokov a sú z roka na rok väčšie a krajšie.

Napriek tomu vám však v tomto článku najskôr predstavím inú rastlinku, pochádzajúcu z východnej Afriky, presnejšie z území rozprestierajúcich sa od Etiópie, cez Eritreu, Somálsko a Keňu až po Tanzániu.

Pyrenacantha malvifolia Engler

Túto nezvyčajnú exotickú rastlinu zaraďujú botanici do čeľade Icacinaceae a pre vedu je známa už od roku 1893.

Kaudex tejto rastliny rastie v prírode čiastočne pod zemou, kde plynule prechádza do akéhosi repovitého koreňa. Z nadzemnej časti kaudexu, z jeho terminálnych pupeňov, vyrastajú v čase vegetácie rôzne dlhé lianovité výhonky, na ktorých vyrastajú vcelku veľké ploché zelené nesukulentné listy, tvarovo a veľkostne dosť variabilné. Na konci vegetačnej sezóny listy zožltnú a spolu s celými výhonkami vyschnú.

Kaudex môže v prírode dorásť až do priemeru okolo 1,5m, pričom dĺžka jednotlivých výhonkov môže dosiahnuť aj 15m. Rastom kaudexu sa počet sezónnych výhonkov postupne zväčšuje.

Farba mladého kaudexu je výrazná, šedivo-biela až špinavo-biela s väčšími či menšími škvrnami (fľakmi) oranžovo-červenej až tehlovo-červenej farby. Borka je krásne rozpraskaná. Staršie a väčšie exempláre majú povrch kaudexu výrazne zvrásnený a divoko vytvarovaný, pričom prevažujúca farba borky je šedivo-biela doplnená občasnými oranžovými tónmi.

Rastlina je, čo sa týka generatívnych orgánov, taktiež veľmi variabilná. Niektoré rastliny môžu mať kvety buď len samčie alebo len samičie (takzvané dvojdomé rastliny), ale tiež aj samčie a samičie kvety môžeme nájsť spolu na jednej rastline (takzvané jednodomé rastliny), pričom ani obojpohlavné kvety nie sú u týchto rastlín výnimočné. Plody sa môžu vytvoriť aj spontánne samoopelením. Kvety sú malé nevýrazné, samčie viditeľne odlišné od samičích. Plodom je zelená malvica. Mladé rastlinky tvoria sterilné plody bez semien, v staršom veku sa v plodoch nachádzajú klíčivé semená.

Moju rastlinku som získal do svojej zbierky cca pred dvoma rokmi. Kaudex mal vtom čase priemer asi 7-8cm a jeho vek som odhadol na nejaké 2-3 roky. Za dva roky pestovania rastlinka zväčšila svoj kaudex na priemer asi 13-14cm, pričom sa takisto zvýšil počet jeho sezónnych zelených výhonkov z jedného na dva.

Pyrenacantha malvifolia má svoje korene veľmi citlivé na dlhodobé premokrenie substrátu, preto ju pestujem v čisto minerálnom substráte, aby voda od koreňov čo najskôr odtiekla a aby korene boli väčšinu času v teple a v suchu. Keďže čistý minerálny substrát obsahuje len minimum výživných látok, tak rastlinku v čase vegetácie pravidelne prihnojujem, pričom striedam zálievku hnojivovú so zálievkou čistou vodou. Ako hnojivo používam výluh z maštaľného hnoja (zmes konského a kravského v pomere cca 1:1), na jar je prvým hnojivom Kristalon start. Rastlinu polievam pravidelne v týždňových intervaloch, v prípade výrazných horúčav aj dvakrát do týždňa. Zalievať začínam vždy až v období, keď rastlina po čase zimného odpočinku prejaví vôľu rásť a na jej vrchole sa objavia prvé zelené púčiky, čo sa udeje obvykle v období konca marca, resp. začiatkom apríla. S polievaním končím koncom septembra v čase, keď rastlinu presuniem na jej zimné stanovisko na západné okno izby môjho domu. Teplota v izbe sa pohybuje na úrovni od 20 do 24 stupňov Celzia počas dňa a v noci klesá na približne 16-18 stupňov Celzia. V lete je rastlinka umiestnená spoločne s väčšinou mojich kaudiciformných rastlín na vonkajšom parapete toho istého okna a denne si užíva cca od 14-tej hodiny ničím nefiltrované slnečné lúče a po celú vegetačnú sezónu aj kopec čerstvého vzduchu.

Rastlinka už od počiatku samovoľne tvorí plody, zatiaľ som však v nich ešte semienka nenašiel – uvidím, čo bude v tohoročných plodoch, keď dozrejú.

Na základe článkov v dostupnej literatúre a na internete som v tomto roku urobil pokus so zakoreňovaním sezónnych bylinných výhonkov. Jeden z dvoch výhonkov dlhý asi 1,2m som začiatkom augusta odrezal takmer až úplne pri kaudexe, nožnicami som ho rozdelil na tri asi 40cm časti, rezné plochy namočil do rastového stimulátora a po jednodňovom zaschnutí rezných rán ponoril do asi 10cm hlbokej nádoby s vlažnou vodou. Listy som na týchto výhonkoch skrátil na cca 1/3 ich plochy. Celé som to umiestnil do miestnosti na miesto bez prístupu priameho slnka. Ani v jednom prípade sa mi výhonky zakoreniť nepodarilo. Po čase jednoducho uschli. Nič sa nedeje, skúsim to v budúcom roku ešte raz, snáď sa to podarí a niektorý z výhonkov sa zakorení…

Čo dodať na záver?

Rastlinka je to krásna, vcelku nenáročná a pri dodržiavaní základných zásad pri pestovaní sukulentov vhodná aj do zbierok začínajúcich pestovateľov. Jediný problém vidím v tom, kam s ňou po desiatich–pätnástich rokoch pestovania – to už by mohla mať kaudex aj cez 50cm v priemere…