Echeveria laui Moran & Meyrán
Všetci ešte z mladosti dobre vieme, že ak by si zvieratká volili kráľa, stal by sa ním s istotou lev. Ak by si echeverie volili svoju kráľovnú, určite by ňou bola Echeveria laui. Mnohí autori tento nádherný šperk nazývajú vo svojich článkoch „bielou kráľovnou“ a mne neostáva nič iné, len s nimi súhlasiť. Krajšej echeverie vskutku niet. Jeden môj kamarát pred dávnymi rokmi, keď túto práve kvitnúcu rastlinku v mojej zbierke prvýkrát uvidel, ukázal na ňu prstom a zvolal: „Tak toto je neskutočná bombašpica!“
Už od objavu tejto “neskutočnej bombašpice” v roku 1976 p. Lauom, po ktorom bola následne aj pomenovaná (objavil ju v zastrčenom kaňone Tomelin v mexickom štáte Oaxacan), a jej následnom popise pánmi Moranom a Meyeránom ešte v tom istom roku, sa nie bezdôvodne stala neskutočne vyhľadávanou a žiadanou rastlinou, a to nie len medzi pestovateľmi sukulentných rastlín, ale aj širokou laickou verejnosťou. Až doposiaľ sú tieto rastlinky považované za vzácne šperky každej zbierky sukulentných rastlín a v prípade ich ponuky na rôznych burzách, výstavách či na internete sa vypredajú medzi prvými.
Listy tvoriace ružicu Echeverie laui sú nádherné snehovo biele, ale pozor – každý, aj ten najjemnejší dotyk ľahko dokáže z listov zotrieť vrstvu bieleho vosku chrániaceho rastlinu pred silným slnečným žiarením, rosou a dažďovou vodou. Ružice dokážu v dobrých podmienkach dorásť až do šírky okolo 20cm. Moja prvá „lauka“ v priebehu 17 rokov pri šírke cca 22cm dorástla do výšky skoro 25cm. Spodná, asi 15cm časť kmienka bola bezlistá (ako už určite viete, suché listy je potrebné odstraňovať, aby sa v nich neusalašila kdejaká háveď). V jeseni pred piatimi rokmi sa mi moja nádherná rastlinka prevrátila, z parapetu spadla na podlahu a bolo vymaľované – rastlina sa doslova rozpadla na niekoľko častí. Z odlomených a pádom nepoškodených listov sa ani pri mojej najlepšej snahe nezakorenil ani jeden. Preživší zvyšok kmeňa aj s koreňmi v priebehu dvoch mesiacov jednoducho vyschol. Zostal len poškodený zvyšok ružice s ôsmimi nepoškodenými listami pri rastovom vrchole. Ranu na stonke som ošetril rastovým stimulátorom a ružicu položil do kvetináča naplneného riečnym štrkom v zrnitosti 0-4mm. Milá ružica sa skoro tri roky tvárila, že sa vlastne nič nestalo. Nerástla, korienky sa nie a nie vytvoriť. Listy postupne vädli, tie najspodnejšie aj uschli. Napokon, po viac ako troch rokoch pri posledných štyroch napoly zvädnutých listoch sa na spodnej časti kmienka postupne začali tvoriť prvé „vzdušné“ korienky. Tie rástli a rástli, až sa napokon dotkli vlhkého substrátu, lačne doň vnikli a rastlinka konečne začala rásť. Ukázalo sa však, že v priebehu dlhého spánku, resp. poškodením dávnym pádom, či ich vzájomnou kombináciou došlo k nezvratnému poškodeniu rastového vrcholu. Rastlinka si to vyriešila po svojom – vytvorila si tri nové rastové vrcholy. Na základe toho som rastlinku nazval „Ruskou trojkou“ – poprosím pekne – nemýliť si to so „švédskou trojkou“. Všetky tri ružice rastú pomaly, v súčasnosti (po necelých dvoch rokoch) majú priemer okolo 3 až 4cm. Okrem tejto rastliny som si v zbierke ponechal ešte dva semenáče z výsevu semien spred šiestich rokov.
Echeveriu laui pestujem trocha ináč, ako väčšinu ostatných echeverií. Rastlinka je síce tiež vonku na vzduchu, ale je umiestnená tak, aby na ňu zbytočne nepršalo, čo sa však občas pri silnejšom daždi a vetre stane. Substrát používam bežný – kaktusový, do ktorého pridávam trochu (cca 10 percent) výživnej černozeme z mojej záhrady, teda o trochu menej, ako pri ostatných echeverkách. Zimovanie je úplne totožné s ostatnými echeveriami – spoločne s kaktusmi nasucho, na svetle a pri teplotách v rozmedzí +2 až +12 stupňov Celzia.
Vegetatívne rozmnožovanie robí problémy – listy sa veľmi nechcú zakoreňovať, ale vraj lepšie zakoreňujú listene z kvetných stvolov – neskúšal som. Najjednoduchšou metódou je výsev drobných semien. Echeveria laui v mojich podmienkach kvitne doslova kedy sa jej zachce. Obvykle kvitne skoro na jar, ale stalo sa mi, že následne kvitla aj uprostred leta, či v zime. Kvety sú oranžové, samoopelivé. Zvedavý hmyz, resp. harašenie pestovateľa so štetcom sú zárukou tvorby klíčivých semien. Drobné semenáčiky síce v prvom roku rastú pomaly, v nasledujúcich rokoch už s nimi veľké problémy nie sú.
Echeveriu laui považujú šľachtitelia a rôzni hybridizátori za svätý grál – „lauka“ je jednou z rodičovských rastlín veľkého množstva nádherných krížencov. Mojou favoritkou medzi týmito hybridmi je jednoznačne Echeveria ´White Lotus´ – kríženec E. laui a E. cante. Túto rastlinku, žiaľ, ešte v zbierke nemám, všade, kde ju v posledných rokoch ponúkali, bola okamžite vypredaná a na mňa sa neušlo. Nezúfam však. Na jar som si zaobstaral mladú E. cante, a tak verím, že sa mi časom podarí zosynchronizovať ich kvitnutie, že sa hybridizácia úspešne podarí a že bude dostatok klíčivých semien. Alebo sa mi ju konečne podarí kupiť… Kto vie…?
- Rozlúčka s Janom Rohrerom - 8 mája, 2023
- Echeveria agavoides a kolektív II - 5 mája, 2022
- Kaudexy a pachykauly – Sinningia iarae Chautems - 9 januára, 2022
