Na začiatok tohto článku zaradím jednu zaujímavosť – rod Echeveria pomenoval slávny švajčiarsky botanik Augustin Piramus de Candolle na počesť mexického prírodovedca, botanika a maliara, ktorý sa volal Anastasio Echeverría y Godoy a žil v 18. storočí.
Echeveria lilacina Kimnach a Morgan
Ružice Echeveria lilacina, skladajúce sa z nádherne symetricky usporiadaných sivozelených až strieborno sivých na plnom slnku jemne do ružova sfarbených listov, dorastajú do šírky okolo 20cm, v dobrých podmienkach aj o čosi viac. Moja rastlina na obrázku má zatiaľ šírku približne 12cm. Táto echeverka obvykle kvitne skoro na jar, občas si to ešte zopakuje aj v lete. Neveľké kvety sú svetlo ružové.
Echeveria lilacina pochádza z mexického štátu Nuevo Leon, kde rastie na skalnatých výbežkoch vo vysokých nadmorských výškach. Miluje čerstvý vzduch a veľa, veľa slnka. Vo vegetačnom období je umiestnená voľne v mojej záhrade na plnom slnku, vystavená všetkým vrtochom nášho počasia. Mierne ju zalievam len v prípade dlhodobého sucha, ináč sa o zálievku stará dážď.
Zimujem ju tak, ako ostatné moje echeverie. Približne od novembra do marca je umiestnená nasucho (teda bez zálievky) spoločne s kaktusmi a inými sukulentmi na svetlom mieste pri teplotách v rozmedzí +2 až +12 stupňov Celzia.
V anglicky hovoriacich krajinách môžete túto echeveriu nájsť aj pod označením Ghost Echeveria.
Echeveria ´Pollux´
Echeveria ´Pollux´ je ľahko pestovateľný kultivar. Túto kedysi raritnú rastlinu neskôr začali vo veľkom množstve ponúkať veľké záhradníctva a dnes už nie je žiadnym problémom si ju ľahko zaobstarať.
Táto rastlina je momentálne najväčšou echeveriou v mojej zbierke. Priemer jej ružice nedávno presiahol 25cm, no napriek tomu si udržiava nízky plochý tvar bez viditeľného kmienka. Nádherné, po väčšinu roka strieborno sivé sfarbenie jej plochých mäsitých listov vždy upúta pozornosť každého návštevníka mojej zbierky. Kvety tohto kultivaru sú z vnútra jasne oranžové, z vonku sú bledoružové jemne pokryté bielym voskovým povlakom presne tak, ako sú ním pokryté aj listy tejto nádhernej rastliny.
Rastie solitérne, neodnožuje. Ľahko sa rozmnožuje zakoreňovaním odlomených listov, čo je najlepšie urobiť skoro na jar, aby mladé rastlinky vyrástli do takej veľkosti, v akej v pohode dokážu prežiť zimovanie spolu s dospelými rastlinami úplne na sucho, aby sa pri nedostatku svetla v našich zemepisných šírkach v zime nezdeformovali.
Pri pestovaní nie je Echeveria ´Pollux´ problematická a perfektne sa hodí aj pre začínajúcich pestovateľov. Tento nádherný kultivar môžem odporučiť do každej zbierky sukulentov.
Echeveria ´Purple Pearl´
Ako tretiu Vám v tomto článku predstavím echeveriu – purpurovú perlu. Túto echeveriu v prírode nenájdete, je výsledkom usilovnej práce záhradníkov a šľachtiteľov – je teda kultivarom.
Rastlina patrí k vyslovene veľkým echeveriam – v dospelosti dorastá do viac ako 30cm šírky pri cca 15cm výške. Napriek tomu, že som ju v jeseni minulého roku kúpil ako statného, skoro 17cm širokého „Holanďana“, v súčasnosti má ružica priemer len cca 12cm. Pôvodné slabé, kdesi v holandskom skleníku narastené listy rastlinka pri tvrdom pestovaní v mojej voľnej záhradnej kultúre postupne nahradila zatiaľ síce menším množstvom, ale za to omnoho pevnejších a krajšie vyfarbených listov. Staré listy na plnom slovenskom slnku rýchlo uschli a z bledého obézneho holandského zámotku sa vykľula nádherná opálená atlétka prekypujúca pevným zdravím.
Echeveria ´Purple Pearl´sa vzhľadom veľmi podobá svojim blízkym príbuzným E. gibbiflora a E. ´Perle von Nurnberg´. V priebehu meniacich sa ročných období sa listy sfarbujú od olivovozelenej cez svetlú purpurovo červenú až do žiarivo fialovej farby s okrajmi nádherne lemovanými oranžovo červenou bordúrou. Staré listy postupne menia farbu do oranžových odtieňov, čo je predzvesťou ich postupného uschýnania.
S pestovaním tejto echeverky nie sú problémy – platí pri tom všetko to, čo platí pri pestovaní väčšiny ostatných echeverií – veľa slnka a čerstvého vzduchu, výživný priepustný substrát, striedmosť pri zalievaní a suché, studené a svetlé zimovanie – potom sa Vám odvďačí pevnou stavbou tela, nádherným sfarbením listov a bohatým kvitnutím.
Vegetatívne rozmnožovanie je jednoduché – zakoreňujeme odlomené listy, listene z kvetných stvolov alebo stonkové odnože, ktoré sa vytvoria na zrezanom kmienku po dekapitacii. Generatívne rozmnožovanie výsevom semien pri žiadnom kultivare nepripadá do úvahy, pretože potomstvo si nezachováva znaky rodičovských rastlín.
- Rozlúčka s Janom Rohrerom - 8 mája, 2023
- Echeveria agavoides a kolektív II - 5 mája, 2022
- Kaudexy a pachykauly – Sinningia iarae Chautems - 9 januára, 2022