Do tohto článku som vybral dve vzhľadom dosť podobné echeverie, a to E. tolimanensis a E. unguiculata.
Echeveria tolimanensis Matuda
Táto echeveria pochádza zo severovýchodnej hornatej časti Mexika z lokality Barranca de Toliman, podľa čoho dostala svoje druhové meno.
Stonka tejto echeverky je nízka, rastlinka teda nevytvára vysoké kmienky, nerastie kríčkovito. Listy sú úzko vajcovito kopijovitého až valcovitého tvaru, mierne skrútené smerom nahor, zakončené špičkou, podobne ako je tomu napr. u Echeveria agavoides. Špička listu je svetlá, obvykle vo farbe listu, na prudkom slnku mierne sýtejšie vyfarbená. Listy sú sfarbené do ružovo zelených až fialovočervených odtieňov a sú pokryté sivobielym voskovitým povlakom chrániacim rastlinku pred prudkým slnkom a vodou. Ružica listov v dobrých podmienkach dokáže dorásť do šírky až 30cm, to však trvá niekoľko dlhých rokov. Moja rastlinka, zobrazená na pripojenej fotografii, po štyroch rokoch tvrdého pestovania pod širákom u mňa na záhrade dosiahla priemer cca 10 cm. Niektoré staršie rastliny občas odnožujú a vytvárajú nádherné trsy. Echeveria tolimanensis kvitne na jar, resp. začiatkom leta, niekedy aj opakovane. Kvety sú červené, niekedy ružovo žlté až žlté. Rastliny pestované v dobrých podmienkach pôsobia tvrdým – divokým dojmom.
Niekde môžete nájsť túto rastlinku aj pod menami E. haagai, resp. E. haagai ´Tolimanensis´. Tieto mená sú dnes považované len za synonymá korektného pomenovania Echeveria tolimanensis.
Niektorí menej skúsení pestovatelia si ju z dôvodu podobnosti mýlia aj s niektorými rastlinami z rodu Pachyphytum.
Echeveria unguiculata Kimnach
Echeveria unguiculata je pôvodná v mexických štátoch Tamaulipas a San Luis Potosí. Latinský názov unguiculatus znamená pazúrikový (pazúrovitý), čo odkazuje na tvar jednotlivých listov zakončených ostrou špičkou. Rastlinka bola pre vedu popísaná Myronom Kimnachom relatívne nedávno – v roku 2002.
Stonka, podobne ako u predchádzajúcej E. tolimanensis je nízka. Ružica, dorastajúca približne do šírky 10cm v priemere, pozostáva z cca 30 úzko vajcovito kopijovitých purpurovo sivých spočiatku dovnútra zahnutých listov zakončených svetločervenou, neskôr purpurovo červenou až čiernou špičkou. Aj táto echeverka má listy pokryté sivobielym voskovitým povlakom. Kvety sú ružové až ružovo oranžové z vonkajšej strany, z vnútra jasne oranžové.
Obidve rastliny pestujem spoločne s ostatnými echeveriami spôsobom popísaným v predchádzajúcich článkoch tohto seriálu o mojich echeveriach.
Rozmnožujeme ich buď generatívne – výsevom semien (obe rastliny by mali byť cudzoopelivé – k úspešnému opeleniu preto potrebujeme dve nepríbuzné rastliny), alebo vegetatívne – zakoreňovaním odlomených listov.
- Rozlúčka s Janom Rohrerom - 8 mája, 2023
- Echeveria agavoides a kolektív II - 5 mája, 2022
- Kaudexy a pachykauly – Sinningia iarae Chautems - 9 januára, 2022
Ja by som ich pri mojom laickom prehlade o tychto rastlinkach ani nepovazoval za echeverie, ale za nejake pachyphytum 🙂 Zasa som sa nieco nove naucil, nesud podla prveho dojmu.
No, kým to neuvidíš kvitnúť, tak napr. tvrdo pestované Pachyphytum coeruleum alebo P. longifolium, či mladá rastlinka P. compactum sa na tieto echeverky veľmi podobajú… Na druhej strane, ak sa tomu bližšie venuješ, tak rozdiely poznáš 🙂
No podľa mojich pozorovaní tolimsnesiska je samoopeliva a zaniekolko desať rokov čo ju mam som ju nevidel odnozovať, možno je viac typov, naspak unguilata odnožuje v pohode.. bohužiaľ mi zamrzla tak mi pls namnož…dokonca som mal jednu z náleziskom……🤔😭
Zatiaľ ani moja tolimanensiska doposiaľ neodnožovala, ale viaceré stránky pri popise uvádzajú, že obvykle neodnožuje, resp. obvykle sa nevetví, že niektoré rastliny rastú až kríčkovito, že časom môže odnožovať a pod… Fotografie na nete ukazujú aj rozkonárené rastliny.
Pozri napr. tu:
https://worldofsucculents.com/echeveria-tolimanensis/
https://www.giromagicactusandsucculents.com/echeveria-tolimanensis/