Echeveria purpusorum a jej nemanželský syn

Doposiaľ som na týchto stránkach predstavil echverie, ktoré na svojho pestovateľa nekládli príliš vysoké nároky na pestovanie odhliadnuc od základných pestovateľských problémov všeobecne platných a typických pre všetky sukulentné rastliny. Obdobné to bolo aj s ich rozmnožovaním – relatívne bez problémov, a to všetkými možnými spôsobmi – či už vegetatívne alebo generatívne.

Rastlinky, ktoré vám predstavím v tomto článku, predstavujú v týchto ohľadoch v rode Echeveria skôr výnimku z pravidla – pri ich pestovaní musíme byť podstatne opatrnejší a všetky zásady pestovania, ktoré platia pre bežné sukulenty, v tomto prípade platia dvojnásobne. Rastú veľmi pomaly a aj s ich rozmnožovaním to nie je až také ružové, a preto bude určite aj v budúcnosti platiť, že tieto dva skvosty budú v zbierkach aj naďalej skromnejšie zastúpené a budú oveľa vzácnejšie, ako bežné druhy echeverií.

Echeveria purpusorum A. Berger

Echeveria purpusorum je relatívne maličká, pomaly rastúca rastlinka, s ružicami dorastajúcimi do priemeru aj do výšky cca 8cm, na echeveriu s nezvyčajným vzhľadom, od ostatných echeverií dosť odlišná, no napriek tomu neuveriteľne krásna, pochádzajúca z mexických štátov Puebla a Oaxaca. Druhové meno dostala po dvoch nemeckých bratoch (botanik a záhradník) Purpusovcoch.

Tak, ako väčšina rastlín z tohto rodu (a nie len z tohto), aj táto rastlinka si „musela pretrpieť“ zopár rekombinácií a premenovaní:

• Urbinia purpusii Rose
• Echeveria purpusii K. Schum.
• Dudleya purpusii (K. Schum.) Britt. Et Rose

Stonka rastlinky (jej kmienok) je veľmi krátka, hrubá do 2cm a pri bežnom pestovaní ju pestovateľ nikdy neuvidí (ak jej teda nechce olúpať lístky úplne dohola).

Tvar listov u pestovaných rastlín sa môže mierne líšiť, u niektorých môžu byť široko vajcovité a kratšie, u iných môžu byť úzko vajcovité a dlhšie, v každom prípade však ostro zahrotené s mierne zahnutým hrotom. Dlhé sú približne 3-4cm a v najširšom mieste 1,5-2cm široké. Vrchná strana listu je plochá, spodná zaoblená, až kýlovitá. Intenzita zafarbenia kolíše podľa spôsobu pestovania a ročného obdobia, farba je olivovo-zelená až sivozelená, viac či menej červeno-hnedo až hnedo mramorovaná (škvrnitá). Vyselektované boli aj biele, tzv. „white“ formy. Okraje listov a prípadná hrana kýlu sú lemované tenkou bledohnedou až červeno-hnedou bordúrou.

Ružica je pevná, kompaktná, obvykle solitérna, vzácne slabo odnožujúca.

Kvetenstvo je 15-20cm vysoké. Kvety sú z vonkajšej strany ružovo-červené so žltými špičkami jednotlivých okvetných lístkov a z vnútra sú žlté. Obvykle kvitne v máji až júni, kvitnúť začínajú až staršie rastliny.

Echeveria purpusorum je okrem nižšie uvedenej E. ´Dionysos´ rodičom viacerých vydarených hybridov:

• E. ´Belle Etoile´
• E. ´Ben Badis´
• E. ´Fabiola´
• E. ´Shamrock´
• xGraptoveria ´Amethorum´ a iných…

Echeveria ´Dionysos´

Echeveria ´Dionysos´ je hybridom E. purpusorum a neznámej echeverie – darcu peľu. Tento „nemanželský syn“ je o trochu väčší, ako jeho „matka“. Ružica v dobrých podmienkach dokáže dorásť až do šírky okolo 10cm a do výšky cca 8cm. Listy sú obvykle o trocha širšie a dlhšie ako u E. purpusorum, vyzerajú mohutnejšie, rastlinky pôsobia podstatne kompaktnejším dojmom.

Echeveria ´Dionysos´ rastie veľmi pomaly, obvykle solitérne, neochotne odnožuje.

Kvetenstvo a kvety sú temer identické s E. purpusorum.

Môžete ju nájsť aj pod synonymickým pomenovaním Echeveria ´Bacchus´.

Obidve rastlinky patria k vzácnejším a k tým ťažšie pestovateľným druhom echeverií. Vyžadujú silne priepustný substrát, veľmi opatrnú zálievku, veľa čerstvého vzduchu a pre dosiahnutie kompaktných a pekne vyfarbených ružíc čo najviac slnka – pozor však na popálenie listov na jar, ak ich premiestňujete na letné stanovisko. Určite dokážu rásť aj v horších svetelných podmienkach, odzrkadlí sa to však na ich vzraste, sfarbení a na ich ochote kvitnúť.

Aj napriek odporúčaniu mnohých autorov pestovať tieto rastlinky radšej v kontrolovanom prostredí „pod sklom“, ja ich už asi šesť sezón pestujem spoločne s mojimi ostatnými echeverkami od apríla až do začiatku októbra voľne pod širákom v mojej záhrade – výnimkami potvrdzujúcimi pravidlo sú v tomto prípade E. laui, ktorú pestujem oddelene spoločne s Pachyphytum oviferum tak, aby na nich príliš nepršalo a tiež variegatné echeverie, ktoré chránim pred príliš siným poludňajším slnkom, aby ich nepopálilo. Z môjho pohľadu určite platí, že veľa slnečného žiarenia a veľa čerstvého vzduchu je lepšou prevenciou a kvalitnejším liekom ako všetky protiplesňové prípravky sveta. Svoje rastlinky zimujem na svetlom mieste pri teplotách v rozmedzí +2 až +12 stupňov Celzia úplne nasucho.

Obe rastlinky môžeme rozmnožovať viacerými spôsobmi:

• oddeľovaním vzácne sa tvoriacich dcérskych ružíc, čo je však podľa mňa veľmi nevhodné, pretože ak sa už raz zadarí a rastlinka začne spontánne odnožovať, pričom vytvorí nádherný miniatúrny trs, tak by bolo barbarstvom takúto krásu rozdelením zničiť;
• zakoreňovaním sukulentných lístkov odlomených pri presadzovaní rastlinky, prípadne z opatrne ulomených listeňov z kvetných stoniek, pričom úspešnosť ich zakorenenia je veľmi nízka a počet lístkov v ružiciach týchto rastlín a listeňov na stonkách kvetenstiev je dosť malý a určite nie je neobmedzený, a preto musíme postupovať opatrne a hlavne rozumne tak, aby sme rastlinku doslova dohola neolúpali, keďže prirastá veľmi pomaly a súčasná strata /odtrhnutie/ viacerých spodných lístkov by bola veľmi dlho viditeľná;
• E. purpusorum môžeme tiež množiť generatívne – výsevom prachových semien, čo u hybridnej E. ´Dionysos´ zo známych dôvodov nepripadá do úvahy.  

Okrem oboch uvedených rastlín sa mi prednedávnom do zbierky dostal aj ďalší nádherný purpusovský hybrid –  Echeveria ´Fabiola´. Žiaľ, rastlinka je to ešte malá, cca 1,5cm široká – primalá na kariéru fotomodelky. O nej Vám niečo napíšem, až keď trocha podrastie…