Tento nádherný a v rámci rodu nezameniteľný druh prvýkrát popísal už v roku 1863 pán Lemaire. Neskôr niektorí iní autori sa pokúsili o rekombináciu tohto druhu niekam inam, takže sme sa mohli v priebehu času stretnúť aj s inými pomenovaniami tejto sukulentnej rastlinky. Pre zaujímavosť niekoľko synoným:
- Cotyledon agavoides (Lemaire) Baker 1869
- Urbinia agavoides (Lemaire) Rose 1903
- Echeveria yuccoides Morren (1874)
- Urbinia obscura Rose 1903
- Echeveria obscura (Rose) Berger (1930)
Napokon sa odborníci zhodli na tom, že zaradenie tejto rastlinky do rodu Echeveria a jej druhové meno Echeveria agavoides je to správne orechové…
Druhové meno “agavoides” poukazuje na podobnosť týchto rastlín s rastlinami z rodu Agave.
Popísaných bolo niekoľko variet:
- Echeveria agavoides var. corderoi
- Echeveria agavoides var. multifida
- Echeveria agavoides var. prolifera
pričom niektorí autori ich uznávajú a iní ich považujú len za rastliny s hraničnými znakmi v rámci širokej variability tohto druhu.
Echeveria agavoides je v prírode rozšírená v Mexiku na obrovskom areáli zahŕňajúcom štáty San Luis Potosí, Hidalgo, Guanajuato, Durango, Jalisco, Coahuila, Aguascalientes a Michoacán. Takto široký výskyt v prírode podmieňuje obrovskú variabilitu tohto druhu, čo sa týka jak veľkosti, tak aj sfarbenia jej listov. Väčšina rastlín rastie solitérne, no niektoré populácie odnožujú a rastú trsovito.
Pestovanie
„Agavoideska“ a jej kultivary patria k najmenej náročným druhom rodu a ich pestovanie zvládne aj pestovateľ – začiatočník. Ja ich pestujem v humóznom, avšak priepustnom „kaktusovom“ substráte. Rastlinky vyžadujú maximum slnka, ale uspokoja sa aj s umiestnením v polotieni, pričom však nebudú také „kompaktné“ ako rastliny pestované na plnom slnku. Najkrajšie sfarbené jedince sú tie, ktoré sú počas vegetačného obdobia pestované voľne pod širákom – tie najviac pripomínajú svoje príbuzné z Mexika. Tvrdo pestované rastliny tvoria len prízemný kmienok, a tak ich nie je potrebné tak často zmladzovať, ako väčšinu iných echeverií. Moja cca desaťročná rastlinka s priemerom približne 12cm a pri rovnakej výške rastie stále prízemne (kmienok nie je viditeľný), doposiaľ som ju nemal dôvod rezať a verím, že pri tvrdom pestovaní vonku bez krytu a na plnom slnku ju rezať ešte ďalších niekoľko rokov ani nebudem musieť. V kultúre Echeveria agavoides kvitne koncom našej zimy, resp. začiatkom jari, čo je podmienené aj spôsobom zimovania. Zimujem ju v pohode nasucho (bez zálievky) na svetlom mieste pri teplotách v rozmedzí +2 až +12 stupňov Celzia, pričom na niekoľkých spodných listoch je na jar viditeľné mierne zvädnutie, čo sa ale prvou zálievkou napraví. Je však samozrejmé a úplne prirodzené, že v priebehu života rastlinám spodné listy usychajú a nahradzujú ich nové listy vyrastajúce z rastového vrcholu rastliny. Suché listy tak, ako aj pri ostatných echeveriách, odstraňujeme, aby si medzi nimi neurobila domov kadejaká nepríjemná pažravá háveď (vlnatka a spol.), ktorá by mohla rastlinku silne poškodiť, v najhoršom prípade aj zahubiť.
Echeveria agavoides ´Ebony´
Tento kultivar sa od základného druhu líši najmä sfarbením okrajov a špičiek listov, pričom toto sfarbenie môže byť na plnom slnku koncom leta až tmavopurpurové. Niektorí pestovatelia uvádzajú, že v ideálnom prípade ružice týchto rastlín môžu dorásť až do 25cm šírky.
Echeveria agavoides ´Lipstick´
Kultivar ´Lipstick´ sa od základného druhu taktiež líši sfarbením listov. Listy tohto kultivaru sú po okrajoch a na špičkách v ideálnych svetelných podmienkach zafarbené podobne, ako je tomu pri kultivare ´Ebony´, prevažujú však sýtočervené odtiene a len na špičkách listov sa objavuje purpur.
Echeveria agavoides ´Romeo´
Rómeo, ach Ty Rómeo! 🙂 Táto mutácia sa objavila v záhradníctve G. Köhresa v Nemecku a odtiaľ sa veľmi rýchlo rozšírila do zbierok po celom svete. Rastlinky majú o niečo širšie a kratšie listy ako základný druh, ružice sú tiež viac „prisadnuté“. Farba listov v priebehu roka varíruje od svetloružovej až po tmavočervenú, pričom sa na listoch prirodzene vyskytujú tmavšie pigmentové škvrny – rastlina je jednoducho pehavá 🙂
Okrem vyššie uvedených kultivarov, ktoré pestujem vo svojej zbierke, existuje vyselektovaných ešte veľké množstvo ďalších, napríklad ´Gilva´, ´Justus Corderoi´, ´Lady Choice´, ´Lemaire´, ´La Virgin´, ´Macabeana´, ´Maria´, ´Romeo Rubin´, ´Sirius´, ´Waterlily´ a iné. Echeveria agavoides vytvára aj divoko pôsobiacu kristátnu (hrebeňovú) formu, ktorá však na rozdiel od kristát iných echeverií rastie prízemne, netvorí teda vysoký plochý kmienok.
- Rozlúčka s Janom Rohrerom - 8 mája, 2023
- Echeveria agavoides a kolektív II - 5 mája, 2022
- Kaudexy a pachykauly – Sinningia iarae Chautems - 9 januára, 2022
veľmi pekný okruh echeverii, trochu ťažie sa množia z listov ale ide to…potom dám nejaké fotky ked sa urobí galéria
ani som si nevšimol že si použil moje fotky , dám ťa na súd……hehehehe srandujem ešte nafotim
…to sú moje fotky, včera a dnes fotené u mňa v zbierke… Menej trávy by bodlo, Bogo 🙂
Hej už som si všimol pomýlili má misky a kameň v pozadí
Tak som trochu študoval, Ten Lipstick je synonymum pre e. Agavoides x macabeana…
Asi si neštudoval dobre 🙂
E. ´Lipstick´ (spoločne s E. ´Multifida´) je často označovaná ako synonymum k E. ´Red Edge´, ale ak sa pozrieš na ponuky aj veľkých producentov, bežnejšie je ponúkaná pod pomenovaním E. ´Lipstick´ (niekde ju dokonca ponúkajú pod všetkými tromi názvami ako tri odlišné kultivary). Takto pomenovanú som ju kúpil z talianskeho Giromagi a takto som ju aj predstavil v článku. Pod E. ´Red Edge´ ju ponúka napr. Uhlig kakteen…
E. ´Macabeana´ je niečo úplne iné – šialene odnožuje (rastie doslova trsovito a tvorí “vankúše”) a nemá také výrazné červené sfarbenie okrajov a špičiek listov… Je veľmi pekná a budúci rok by som si ju rád zohnal 🙂
E. ´Macabeana´ nájdeš napr. tu: http://www.echeveriasinoz.net/macabeana.html
Existuje ešte E. multicaulis ´Lipstick´, ale to už je úplne iná echeverka – odnožuje, rastie kríčkovito – je prosto úplne iná…
Ešte krátka poznámka k E. ´Red Edge´ (E. ´Lipstick´) a k E. ´Macabeana´ – kým prvá z nich je kultivarom E. agavoides, tá druhá je hybridom, pričom s najväčšou pravdepodobnosťou je jedným z rodičov práve E. agavoides, pričom druhý rodič nie je známy…