Echinocereus pseudopectinatus (N.P.Taylor) N.P.Taylor – Košickí kaktusári a sukulentári, o.z.

Drvivá väčšina kaktusov je povestná krásou svojich kvetov, ktorá je v rastlinnej ríši povestná žiarivými farbami, hodvábnym odleskom. Aj napriek tomu, tento druh je tak trocha na okraji záujmu. Nevezie sa na vlne populárnych mrazu/zimuvzdorných druhov z rodov Echinocereus, Pediocactus Pelecyphora(Escobaria) ,alebo Sclerocactus. Keď príde čas kvitnutia, rozbalí kvetné puky do plnej krásy.

Vzdialene pripomína druhy E.pectinatus s ktorým je možné si ho zameniť. Rast jeho tŕňov, však pôsobí redším dojmom, zvyčajne má menej okrajových tŕňov, najviac 15. Počet rebier je taktiež nižší, najviac 15. Rastie najčastejšie solitérne, neskôr môže (niekedy) vytvoriť odnože. Stonka je stípovitého vzrastu. Kvety majú priemer približne 10 cm a ich vzhľad a zafarbenie môžete vidieť fotke v článku.

Vyskytuje sa v oblasti púšte Chihuahua, na juhovýchode Arizony a nadväzujúcej časti Mexika. Blízko príbuzný druh je Echinocereus bristolii W.T.Marshall.

Pestovanie tohto druhu je nenáročné. V letnom období zálievka po preschnutí substrátu, dostatok slnečného svetla , aby nedošlo k vytiahnutiu stoniek. Pri nedostatku svetla stratia „pektinátny“ vzhľad a pôsobia nepekným dojmom vytŕnených „uhoriek“.

V zime sa odporučujem zimovanie v suchu, bez zálievky, pri teplotách okolo 5 °C. Jenu zo štyroch rastlín som odskúšal zimovať aj pri nižších teplotách. Bola umiestnená na svetlom mieste, bez priameho slnečného svetla. V priebehu celej zimy nebola polievaná. Teploty poklesli na obdobie niekoľkých dní pod -12°C. Rastlina to zvládla. Pre odskúšanie budú ďalšiu zimu takto zazimované všetky rastliny. Na základe oblasti výskytu možno očakávať, že rastlinky tohto druhu zvládnu krátkodobé poklesy nad a pod bod mrazu. Nevykurované skleníky budú pravdepodobne na ich pestovanie vhodné. Určite ich však nemôžme považovať za rastliny vysadené celoročne do skaliek.